VLKODLACI

sa od ľudí moc nelíšia, nie ich bežným vzhľadom v ľudskej podobe. Dokážu milovať, nenávidieť i cítiť ako každý iný. No k tomu, skúste si sadnúť pred nich upotení, majú jemný čuch. O niečo silnejší ako ľudia. A neraz si radi pochutnajú na surovom mäse a to i zvieracom. Ľudské ich neláka ale ak cítia krv dráždi ich a vtedy dokáže. Záleží od vôle vlkodlaka nakoľko. Prirodzene vlkodlak ktorý sa ním už narodil sa dokáže lepšie ovládať. Nakoľko si pokušeniami tohto typu prechádzal od detstva. No niekedy sa vlkodlakom stane i človek. Ako? Človek musí prežiť vlkodlačie uhryznutie. Ak nie je rana hlboká a dostane sa človeku hneď ošetrenie nemusí sa premeniť.  No ak je rana hlboká a sliny vlkodlaka sa rýchlo dostanú do tela obete. Pôsobia ako jed dokážu ho zabiť. Alebo telo obete príjme jeho toxín a nasledujúcim splnom sa premení.  

A ako vlastne vyzerá ich vlčia podoba a ako prebieha premena? Vlkodlaci sú mohutní vlci mnohí výškovo dokážu mať 1,5 metra. Niekedy menej či dokonca pri silných i keď vzácnych génoch viac. Srsť majú zväčša tmavú čiernu no boli i prípady bledšej srsti. No jedno majú spoločné, oči vkodlaka v tejto podobe sú vždy jednaké, pripomínajú mesiac, prázdne. žiarivé biele oči.

Ich premena bolí a väčšina sa dokáže premieňať iba v noci. Silnejší jedinci i počas dňa. No žiaden sa neubráni úplnku. Kedy sa držia ďalej od ľudí. Behajúc po lese alebo či už menej šťastní premení v meste. Túžia po teplej krvi, tuhom mäse či suboji. Nerozoznávajú svet okolo seba. 

Ich slabinami je striebro. No narozdiel od ostatných rás sú immúni voči kliatbam. 

Niektorí vlkodlaci pri súbojoch s ostatnými vlkodlakmi hlavne v minulosti po ich skolení zjedli súperovo vlkodlačie srdce. Totiž ich sila narastie o tú súperovu, platí to však len pre ich vlčiu podobu. Dnes to pokladajú mnohí vlkodlaci za odporní čin. 

Vlkodlaci svorky netvoria, aby na seba neupozorňovali. Ale i vďaka svojej agresií za splnu. Niet svorky ktorá by prežila posledné desaťročia ako celok!